SlovenskýMagyarEnglish

Iné

Túto časť upravuje zákon č. 211/200 Z. z. - Zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

V zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona Obecný úrad  oznamuje, že informácie súvisiace s činnosťou samosprávy obce môžu občania i záujemcovia o informácie získať:

  • na oficiálnej webovej stránke obce,
  • na Obecnom úrade v (adresu nájdete v časti Kontakt)
  • na informačnej tabuli úradu.

O informácie môžete požiadať obecný úrad: 

  • ústnou formou priamo na Obecnom úrade (adresu nájdete v časti Kontakt, počas úradných hodín OcÚ, 
  • písomnou formou na adrese, ktorá je uvedená v časti Kontakt
  • elektronickou poštou na e-mail podateľne (adresu nájdete v časti Kontakt)

Žiadatelia sú evidovaní na Obecnom úrade obce a žiadosti budú posudzované postupne ako boli doručené. Uprednostnení sú obyvatelia obce. V prípade uvoľnenia bytu budú žiadatelia postupne podľa poradia vyzvaní k doloženiu potrebných dokumentov.

Usporiadateľ verejných kultúrnych podujatí na území obce je povinný písomne oznámiť zámer zorganizovať podujatie na území obce Obecnému úradu, najneskôr 7 dní pred uskutočnením podujatia. V odôvodnenom prípade možno oznámenie podať aj v kratšom termíne.

Zmeny údajov uvedených v oznámení je povinný usporiadateľ podujatia oznámiť bezodkladne.

Verejnými kultúrnymi podujatiami sú verejnosti prístupné divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenia, koncerty, hudobné a tanečné produkcie, výstavy diel výtvarných umení, diel úžitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti, festivaly a prehliadky v oblasti kultúry a umenia, tanečné zábavy a iné akcie v oblasti spoločenskej zábavy. Za kultúrne podujatia sa považujú aj verejnosti prístupné artistické produkcie, cirkusové a varietné predstavenia.

Podujatie sa považuje za verejnosti prístupné, ak sa koná pre individuálne neurčených návštevníkov.

Potrebujete

  • oznámenie o konaní verejného kultúrneho podujatia; 

Poplatky

  • bez poplatku;

Vzor žiadosti nájdete tu: 

Legislatíva

Zákon č. 96/1991 Z.z. o verejných kultúrnych podujatiach

Zákon č. 315/1992 Z. z. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach

Dokumenty na stiahnutie:

V oblasti občianskoprávnych vzťahov vzniká množstvo sporov pri uplatňovaní vlastníckych práv. Riešenie týchto sporov je právomoci súdov. Obce ako samosprávne orgány nie sú oprávnené tieto spory riešiť, pôsobia na účastníkov v tom smere aby medzi nimi došlo k dohode o odstránení sporných záležitostí (§ 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).

Pri zrejmom porušení pokojného stavu môže obec podľa § 5 Občianskeho zákonníka rozhodnutím predbežne zásah zakázať alebo uložiť aby bol obnovený predošlý stav.

Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany u starostu obce.

Predbežná ochrana pokojného stavu (§ 5 Občianskeho zákonníka) spočíva v práve fyzickej osoby alebo právnickej osoby domáhať sa nápravy u obce uvedením do pôvodného faktického (predošlého) stavu, a to výlučne vtedy, ak došlo k zrejmému zásahu do takéhoto pokojného stavu – bez ohľadu na právny stav. Obec môže predbežný zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

Obec zastupuje starosta obce. Ochrana podľa § 5 OZ je výnimkou zo všeobecne platnej zásady, podľa ktorej ochranu proti tomu, kto ohrozí alebo poruší právo, poskytuje zásadne súd. Predpokladom poskytnutia predbežnej ochrany v zmysle § 5 OZ zo strany obce je, že zrejmý zásah do pokojného stavu trvá, alebo ak hrozí nebezpečenstvo jeho opakovania.

Starosta obce nerieši a ani nemôže riešiť v súvislosti s uplatnením postupu podľa § 5 OZ právne otázky konkrétneho prípadu. Rieši iba skutkové otázky, pričom vychádza zo skutkového stavu, aký tu bol pred zásahom do pokojného stavu. Obec sa snaží o obnovenie pôvodného pokojného stavu.

Ak obec má za to, že k zásahu do pokojného stavu skutočne došlo vo veci rozhodne. Rozhodnutie má spravidla povahu predbežného opatrenia. Obec sa v konaní nezaoberá otázkou, či zásah do pokojného stavu bol v súlade s právom alebo v rozpore s ním. Zisťuje iba, či boli splnené podmienky považované OZ pre rozhodnutie.

Tieto podmienky sú dve:

  • musí ísť o zrejmé porušenie pokojného stavu; za také porušenie je treba považovať zásah, ktorý nevylučuje pochybnosti, že sa ním mení pokojný stav (posledný). V praxi sú typické obzvlášť zásahy v oblasti tzv. susedských práv (§ 127 OZ);
  • existencia pokojného stavu; ide o posledný pokojný stav pred zásahom.

Starosta obce vo veci môže rozhodnúť buď tak, že rušiteľovi prikáže v stanovenej lehote obnoviť pôvodný stav pred zásahom (porušením), alebo rušiteľovi zakáže zásah do pokojného stavu, prípadne oboje. Pokojný stav, ktorý sa má obnoviť, alebo zachovať musí byť v rozhodnutí presne, jasne a určito vyjadrený, aby rozhodnutie bolo vykonateľné. V niektorých situáciách môže na riešenie vzniknutého problému postačovať pohovor. Uplatnenie tohto postupu podľa § 5 OZ má význam najmä pri rôznych susedských sporoch pochádzajúcich napr. z obťažovania vodou, snehom zo susedovho pozemku, hlukom, prachom, tienením…

Ak sa dotknutý občan rozhodne riešiť vzniknutý spor cez obec, tak to môže urobiť dvoma spôsobmi:

  • písomne zašle žiadosť adresovanú starostovi obce a v žiadosti podrobne popíše pokojný stav pred zásahom, uvedie dôkazy, svedkov…
  • osobne na podateľni obecného úradu, kde sa spíše písomná žiadosť o riešenie.

Osoba, ktorej práva boli ohrozené či narušené zásahom inej osoby (osôb), sa nemusí obrátiť na obec a môže sa domáhať ochrany svojich práv priamo na súde. Ak sa ale na obec obráti, tá je oprávnená a povinná konať podľa § 5 OZ.

Legislatíva

Zákon č. 40/1964 Zb. (občiansky zákonník)

Rybársky lístok vydáva obec, v Bratislave a v Košiciach mestská časť na základe ústnej žiadosti fyzickej osobe, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Rybársky lístok sa vydáva:

  • týždenný,
  • mesačný,
  • ročný,
  • trojročný.

Poplatky nájdete v časti: Cenník - Pôdohospodárstvo

Deťom mladším ako 15 rokov sa rybársky lístok môže vydať iba so súhlasom zákonného zástupcu.

Povolenie na rybolov vydáva užívateľ (užívateľom je oprávnená osoba, ktorej Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len "ministerstvo") pridelilo výkon rybárskeho práva v rybárskom revíri). Povolenie na rybolov vydáva užívateľ v limitovanom počte v nadväznosti na analýzu úlovkov a zarybňovací plán. 

Rybársky lístok, povolenie na rybolov, prípadne osobitné povolenie na rybolov, je osoba  povinná mať počas lovu rýb pri sebe a pri kontrole ich predložiť na požiadanie príslušníka Policajného zboru, príslušníka obecnej polície alebo členovi rybárskej stráže.  Rybársky lístok a povolenie na rybolov sú verejné listiny a sú neprenosné.

Od poplatku sú oslobodení

  • žiaci a študenti stredných a vysokých škôl študijných odborov s výučbou rybárstva, zamestnanci štátnej správy s ústredným riadením rybárstva, ktorí majú v pracovnej zmluve aktívne vykonávanie rybárstva, odborní zamestnanci na úseku rybárstva, ak majú vykonávanie rybárstva vo svojej pracovnej zmluve, zamestnanci Slovenského rybárskeho zväzu, rybárski hospodári a ich zástupcovia a osoby ustanovené ako rybárska stráž po predložení potvrdenia o výkone pracovnej náplne alebo povolania, 
  • cudzinci, ktorí prídu do Slovenskej republiky na pozvanie alebo so súhlasom prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, 
  • osoby do 15 rokov.